RICHARD KITTA – Sustainable Feelings (6 pcs)

Na výstavu MASS – MEDIA ART SLOVAK SCENE 2019 / Vol. 5 realizovanú v januári 2019 v priestoroch Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nadväzuje ďalší projekt, v ktorom prezentuje svoju tvorbu Richard Kitta idividuálnymi inštaláciami.

Výstava Sustainable Feelings (6 pcs) obsahuje 6 umeleckých projektov Richarda Kittu, ktorých priesečníkom je v prvom rade autonómny autorský zámer. Otvorené pole možností, ako je to v prípade série audio-hack objektov Loops (2018–2019), ponúka viacero významových rovín – od formálnej recyklácie a tinkeringu až po obsahové či ideové „skraty“ podporené hravým rukopisom autora. V diele Liquid Archive (2019) narába s konceptom pamäte a „udržateľnosti“ času a histórie a prechádza od autobiografických motívov k civilizačným. V tekutých archívoch, resp. špeciálne upravených nádobách nachádzame nájdené objekty, ktoré majú charakter drobných kinetických a zvukových (vodotesných) inštalácií. Kitta ponúka svojský pohľad na mediálne umenie súčasnosti, ktoré v spojení s interdiscipli­nárnym diskurzom sám mixuje a vytvára formálne a funkčné invarianty resp. originálne umelecké relikty. Ďalšou polohou autora je digitálna vizuálna poézia, ako napríklad cyklus Typo Totems (od 2016), s ktorou narába obdobným spôsobom a zasadzuje ju do rôznych kontextov. „Trvalo udržateľné pocity“ sú podľa autora dočasným východiskom z fádnej utilitárnosti a neľudskej uniformity umeleckých mediálnych foriem.

Výstavný projekt si môžete pozrieť do 20. marca 2019 v expozícii Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.




Kurátorský text k výstave Sustainable Feelings (6 pcs)

Diela Richarda Kittu sú ukážkou interdiscipli­nárnych prienikov, ktorých zámerom je autorská kontemplácia nad možnosťami subžánrov media artu, respektíve zaužívaných koncepcií v tejto umeleckej oblasti. Autor sa dlhodobo zaoberá otázkami týkajúcimi sa vzťahu virtuálneho a reálneho, zaujíma sa o reláciu medzi kultúrnym kódom prepísaným počítačovou lingvistikou a divákom (userom). V tomto kontexte sa umelec stáva intermédiom vytvárajucim rozličné prepojenia. Môžeme nadobudnúť pocit, že sa sami strácame v hyperpriestore, no okrem imerzie vnímame vždy aj vlastný fyzický rozmer a stávame sa tak konkrétnou postavou v komplexnom príbehu umelca.

Internetová komunikácia definitívne ovplyvnila pôvodný diskurz a semiotické formy jednotlivých kultúr sveta. Pod vplyvom nových médií, technológií a komunikačných systémov sa naše interakcie neustále menia. Algoritmy ovplyvňujú spôsob komunikácie a spôsob, akým umelec tvorí. Objekty, ktoré vytvára Kitta, sú hravé, štruktúrované a neraz subverzívne, ako je to v prípade diel, ktoré poznáme z jeho cyklu User Unfriendly (od 2014). Autor skúma, ako môžu parciálne a komplexné informácie (a s nimi súvisiace emócie), ktoré prechádzajú digitálnou infraštruktúrou, pôsobiť spätne na ľudské zmysly a vnímanie. Filozof William Mitchell vo svojej práci The Reconfigured Eye: Visual Truth in the Post-Photographic Era tvrdí, že „obrazy v post-fotografickej ére nemôžu byť zaručenou vizuálnou pravdou, dokonca to nie sú ani signifikanty so stabilným významom a hodnotou“. Z tohto pohľadu je umelecký záber Richarda Kittu spojený s budovaním vlastného vizuálneho repertoáru techník. V rámci výstavy „Sustainable Feelings (6 pcs)“ pracuje s dekódovaním derivácií pocitov a emócií, ktoré podliehajú novej abstraktnej modifikácii a počítačovému kódu, kde sú štandardy videnia prednastavené mechanickými procesmi rozpoznávania a vizuálneho samplingu. Nenápadné opozitum tvorí autobiograficky ladený cyklus pod názvom Paper-cut (2019). Napriek tomu hovoríme o vizualite, ktorá obsahuje jasný zámer a ciele stanovené samotným umelcom.

Vo svojom dlhodobom projekte QR Basho (od 2014) Richard Kitta posúva možnosti architektúry sveta heterogénnych prvkov, ktoré ponúkajú preview artistického vesmíru umelca. Textúry, texty, škála tvarov a farieb konjugujú, aby vytvorili objemovú konštrukciu virtuálnej existencie, ktorú má divák prostredníctvom digitálnej interakcie odhaliť. V aktuálnych dielach cyklu ako Don’t Imitate, Untitled, A Ball of Snow, Year’s End (2019) sa semiotické vrstvy vzájomne prekrývajú, aby čitateľ (user) mohol pomocou dekódovania vytvárať novú „kyber-entitu“. Význam je konštruovaný aktívne, vždy v interakcii medzi divákom a umelcom, resp. jeho dielom. Interaktívne „trvalo udržateľné pocity“ Richarda Kittu nás vťahujú do poetického sveta digitálnych obrazov a predstavujú kyber-sémantický horizont, ktorý je v úzkom spojení s rôznymi módmi percepcie. Na to, aby sme zistili, aké udržateľné sú naše pocity, musíme akceptovať, že sa sami stávame súčasťou tejto „hry“. Ak sa to však rozhodneme urobiť, otvorí sa pred nami nové univerzum možností.

Mirela Stoeac-Vlăduţi