Kurátorský text
Samostatná výstava Jána Pečarku pod názvom #BYRO nadväzuje na cyklus THE SUMMIT z roku 2017 a približuje výber diel, reprezentujúc jednu z polôh autora v rámci svojho výtvarného jazyka. Autor vytvára psychologické portréty svetových lídrov politickej scény. Svojím kritickým zobrazením pozývajú premýšľať nad zmyslom kultu politickej osobnosti, pre mnohých ľudí symbolmi akejsi virtuálnej byrokracie #BYRO. Ján svoje portréty ponára do ohlušujúceho ticha samoty. Vytvára virtuálne osobnosti bez tiel, ktoré sa na chvíľu vynárajú z tmy, aby nám niečo povedali. Sú to nadľudia ovládajúci masy? Či smrteľné bytosti z mäsa a kostí? Čo nám vlastne chcú povedať svojou prítomnosťou? Otázka prezentácie a reprezentácie ostáva otvorená, sila byrokracie, ktorú reprezentujú tiež. Autor monumentalizuje výraz, no zároveň technikou kresby vyškrabávania upozorňuje na prítomnosť ľudského rozmeru. Diváka to privádza ku kontemplácii nad zmyslom životných hodnôt a jeho postavenia ako jedinca v globálnej spoločnosti.
Martin Kudla
Curatorial
Ján Pečarka's solo exhibition #BYRO is a continuation of his THE SUMMIT series from 2017. It comprises a selection works profiling a recent avenue in author’s artistic exploration and expression. The author presents us with severe psychological portraits of global political leaders. With his critical lens on these powerful individuals, he invites us to contemplate political authority, for many sarcastically known as virtual bureaucracy. Jan plunges the characters in his portraits into deafening silence of solitude. They become virtual personalities without physical bodies, emerging from the darkness to communicate with us. Are they super humans manipulating the masses? Or mere mortals of flesh and bone? What do they really want to tell us with their presence? These questions are open to contemplation, as does the power of bureaucracy the portrayed characters stand for. The author monumentalizes the characters captured here in a moment of grand expression, while his scratch board technique and cynical expression it allows, help us remember their humanity. In the process, we are drawn to reflect on our values and our own role in global society.
Martin Kudla
