Ukážka alebo dizajn? | Múzeum Andyho Warhola

Ukážka alebo dizajn?

Od abstraktného expresionizmu po pop-art
Publikácie šesťdesiatych rokov

Často komplikované, takmer vždy farebné a prekvapivo vtipné poňatie a dizajn umeleckých katalógov a kníh o umení v 60. rokoch svedčí o úprimnom nadšení pre súčasné umenie múzeí, galeristov a umelcov, ale aj vydavateľov v marketingovej stratégii. Umelci sa hravo vysporiadali s dovtedy všeobecne vážnym prístupom ku knižnej tvorbe, a to vôbec prvýkrát v histórii katalógov a knižnej produkcie. Niektoré múzeá a galérie boli obzvlášť invenčné pri výrobe katalógov v 60. rokoch: Moderna Museet v Štokholme, Museum of Modern Art a Sidney Janis Gallery v New Yorku alebo Ileana Sonnabend Gallery v Paríži. Na konci desaťročia prvýkrát začali múzeá a galérie predstavovať pop-art a pop-artových umelcov rozsiahlejšími katalógmi. Moderna Museet a Sidney Janis umožnili umelcom navrhnúť katalógy, ktoré sa postupom času stali zberateľskými predmetmi.

Ak porovnáme umelecké katalógy a knihy 60. rokov navzájom, zistíme, že ide o aplikáciu pôvodnej litografie v knihách „Informel“ a „Abstract Expressionism“, teda gestickú maľbu, ktorá ich odlišuje od pop-artových publikácií. Väčšinou o desaťročie starší ako pop-artoví umelci boli členovia niekdajšej skupiny Cobra: Pierre Alechinsky, Karel Appel a Asger Jorn, ktorí boli stále oboznámení s litografiou ako s klasickou technikou grafickej tlače. Médium často využívali vo svojich katalógoch a knihách tak, že do nich vložili originál, pričom sa väčšinou rozhodovali pre farebnú litografickú obálku, ktorá mala upútať pozornosť diváka. V tomto období bolo však neobvyklé navrhnúť celý katalóg pozostávajúci z litografií.

Úplne odlišné v dizajne boli katalógy o pop-arte a najmä o jednotlivých umelcoch. Rovnako ako avantgarda 20. a 30. rokov stratila úctu k drevorezu a začala vyčerpávať možnosti ďalších spôsobov reprodukcie, ako je litografia, kníhtlač alebo fotomechanické techniky. Pop-artoví umelci zistili, že nové možnosti tlače sa líšia od tých minulých generácií umelcov, sú rozsiahlejšie a ďalekosiahlejšie z hľadiska kvality. V 60. rokoch sa zdokonalila technika tlače z plochy v technike sieťotlače. Vďaka predovšetkým fotomechanickému potenciálu a intenzite farieb dosiahnutej novými umeleckými farbami sa zo sieťotlače stala technika tlače pop-artu. Robert Rauschenberg a dokonca aj Andy Warhol v nej našli nové, variabilnejšie výrazové prostriedky. Nadchádzajúce spotrebné umenie urýchlilo ďalšie hľadanie nových, rýchlejších a lacnejších tlačových techník. Ofsetová litografia pôsobila skôr ako plagát než ako originálna tlač, ale keďže bola ponúkaná v mnohých múzeách a galériách ako lacná a často podpísaná originálna tlač, pomohla rýchlo šíriť pop-art a zároveň ho aj spopularizovala.

Dôležitú funkciu zohrávala farba obalu, jej úlohou bolo pritiahnuť pozornosť a záujem diváka, ktorý si kúpi katalóg alebo knihu. Inštitúcie, ako galérie, múzeá, ale i samotní umelci v 60. rokoch začali tlačiť médiá vo väčšom náklade, pretože farby sa stali cenovo prístupnejšími – zlacneli. Tam, kde abstraktní expresionisti často používali originálnu potlač na obal, pop-artoví umelci sa usilovali pomocou fantázie skôr o to, aby bola obálka originálna. Na obohatenie zloženia katalógov tiež používali reliéfnu tlač. Krásnymi a zaujímavými príkladmi sú „The Object Transformed“ na jej bielej obálke je vytlačená správa z novín od Allen Jones: Das graphische werk. Slávny katalóg „The Machine“ navrhnutý Andersom Osterlinom patrí k jedinečným zberateľským kúskom, vďaka svojej kovovej väzbe. Lesk kovu v kombinácii s brilantnými farbami vnáša do razby absolútne pop-artový dojem.

Katalóg The Machine

Katalóg „The New American Realism“ je skorým a vzácnym príkladom obálky navrhnutej s iróniou. Vidíme reprodukciu zo slávneho obrazu Jaspera Johnsa – Three Flags z roku 1958 (trojnásobná americká vlajka uprostred červeného pozadia). Pri listovaní katalógu je možné vidieť, že táto reprodukcia je vo veľkosti vlajky pripevnená ako list. Keď budeme obracať strany, stane sa viditeľný názov katalógu výstavy: „The New American Realism“. Naľavo od tohto je však na otvorenej strane s vlajkou dielo Stephena Antonakosa z roku 1964. Obsahom diela je slovo: „Dream“ (Sen), ktoré je napísané neónovou farbou. Vďaka špirálovej väzbe sa z knihy automaticky nestane predmet. Ak však niekto použije modernú špirálovú väzbu na oboch stranách katalógu, aby sa strany mohli otvárať ako dvojité dvere, a rôzne zafarbené strany oddelí priehľadnou tenkou plastovou stránkou s číslami, kde uprostred pod explodujúcou hviezdou Roya Lichtensteina (ktorý funguje ako dátová pečať) je k dispozícii 27 voľných listov s reprodukciami protagonistov pop-artu chránených ako v kazete, potom ide o dizajnovú atraktivitu katalógového objektu z knihy „Pop Art One“ od D. Herzka.

Katalóg Pop Art One

V niektorých z týchto katalógov a kníh sú jednotlivé kapitoly alebo príspevky umelcov odlíšené farebnými stranami. Najskorším príkladom je katalóg prvej výstavy pop-artu na európskom kontinente „Amerikansk pop-konst“. Ukazovák smerujúci od Roya Lichtensteina na väzbe katalógu je variáciou maľby: Finger Pointing (Ukazujúci prst). Vyobrazená agresívna ruka s ukazovákom, podobne ako revolver, pôsobí tak, aby pritiahla záujem kupujúceho alebo fanúšika pop-artu. Táto agresivita nepokračuje vo vnútri tohto neuveriteľne bohato navrhnutého katalógu, ktorý obsahuje farebné strany s textom a tiež farebné alebo obyčajne čiernobiele reprodukcie na kriedovom papieri. Niektoré z ilustrácií sa dajú rozložiť na dvojnásobnú veľkosť strany.

Katalóg Amerikansk pop-konst

V niektorých neskorších katalógoch sa tento princíp dodržiava: „Neue Realisten & Pop Art“, alebo v katalógu „Objekte und Bild reliefs“ so zelenou špirálovou väzbou a vínovočervenou potlačou od Armana. Výnimočný príklad spojenia modernej typografie a pop-artového dizajnu vizualizoval Wolf Vostell v knihe „Pop und die Folgen“ od Heinza Ohffa. Obsahuje rôzne farebné listy papiera, ktoré boli potlačené rôzne zafarbeným typom písma. Aj reprodukcie sú z väčšej časti vytlačené niekoľkými farbami. Každá kapitola je oddelená farebnými stranami. Samotná tlač sa mení podľa charakteru a výrazu písmen. Do tohto typografického potešenia autori zahrnuli odkaz čitateľovi: na strane 202, a percipienta v ňom vyzývajú, aby maľoval, kolážoval, alebo nejakým iným spôsobom umelecky zdobil nasledujúcu prázdnu stranu.

Kniha Pop und die Folgen

Katalóg od Claesa Oldenburga: „Skulpturer och techningar“ bol obohatený darčekom štyroch pohľadníc, ktorý slúžil ako propagácia umelca a múzea. Zaviedli to ako inováciu v katalógu, ktorý vydalo Moderna Museet.

V 60. rokoch bol plagát populárny, pretože nie každý si mohol alebo chcel kúpiť originál. Existuje niekoľko spôsobov kombinácie plagátu s katalógom: pripevniť plagát v strede katalógu, alebo vyrobiť plagát či niekoľko plagátov do výklopných častí obalu. Katalóg „Hon-en katedral historia“ bol koncipovaný ako komplexný denník, ktorý je možné rozložiť a vytvoriť z neho plagát. Výstava bola uvedená na štyroch rôznych miestach, každá s iným katalógom. Zmeny v katalógoch k jednotlivým výstavám svedčia o fantázii a vkuse, ale bohužiaľ, aj o finančných obmedzeniach niektorých inštitúcií. Katalógy sú skutočne iba variáciami rovnakej témy, ale niektoré z nich sú skutočne vyrobené s efektívnym dizajnovým konceptom.

Katalóg Hon-en katedral historia

Výstavný katalóg „Nieuwe Realisten“ bol navrhnutý ako veľkoformátový časopis. Výdavky na jeho produkciu boli obmedzené na minimum napriek mnohým rozpravám a reprodukciám. Nejeden z čitateľov bol okamžite konfrontovaný s nepríjemnými stránkami takého formátu, pretože kvôli použitým nestálym materiálom sa s ním ťažko manipulovalo a ľahko sa roztrhol. Takéto katalógy sa časom stávajú čoraz vzácnejšími, pretože už po niekoľkých čítaniach sa stávajú do značnej miery nepoužiteľnými.

Katalóg Nieuwe Realisten

Od januára do marca 1970 bola výstava „Edwarda Kienholza: 11 + 11 Tableux“ uvedená v múzeu Moderna Museet v Štokholme s osobitne navrhnutým katalógom, čo bolo pre toto múzeum typické. Popis a samotnú interpretáciu diela si môžete prečítať na žltej strane. Predná časť obalu katalógu je fialovomodrej farby a zadná strana pozostáva z hrubej sivej dosky. Keď sa táto výstava predstavila v polovici toho istého roku v Stadtischen Kunsthalle v Düsseldorfe, radikálne sa zmenil vonkajší dizajn katalógu: predný kryt je vyrobený z ľanovej farby. Jednotlivé strany katalógu sú namiesto lepenia alebo iného viazania spojené plechovou (zinkovou) väzbou pripevnenou štyrmi kovovými skrutkami, zadná strana katalógu je úplne vyrobená z plechu. Vnútorné strany katalógu ostali nezmenené.

Katalóg 11 + 11 Tableux

Legendárny katalóg „Kunst der sechziger Jahre: Sammlung Ludwig“ je mytologickou šelmou pre všetkých priaznivcov pop-artu. Tento katalóg je nielen úžasne navrhnutý, komplexný, veľkoformátový, v podstate úplne farebný a v zásade plánovaný ako slovník umenia 60. rokov, ale je aj knižným objektom. Predný kryt je mäkký, silný, bezfarebný plast s informáciami o vydaní v nemčine a angličtine (katalóg je v dvoch jazykoch), ďalšou vrstvou je tenká plastová fólia potlačená fialovou farbou s prevzatou časťou z diela Wolfa Vostella – „Miss America“ z roku 1968. Súčasťou obalu je farebná práca „M´Maybe“ z roku 1965 od Roya Lichtensteina. Jednotlivé hnedé listy katalógu obsahujú anglický text o vybraných umelcoch, ich portréty, a farebné reprodukcie diel, ktoré sú tiež pripevnené k hnedému papieru. Navzájom sú spojené kusom hrubého zakriveného plexiskla slúžiaceho ako chrbtica a skrutkované dvoma masívnymi skrutkami.

Katalóg Kunst der sechziger Jahre

Do skupiny predmetových kníh patrí aj katalóg od Claesa Oldenburga, ktorý je na dotyk mäkký a zreteľne odkazuje na umelcove sochy. Katalóg od Armana je možné niekoľkými pohybmi zmeniť na predmet ako je odpadkový kôš. Armanova myšlienka akumulácie a vnímanie potenciálu premeny odpadu na umenie sa pretavili do reality v dizajne tohto katalógu.

James Rosenquist zvolil pre svoj katalógový obal techniku sieťotlače a kvôli ochrane povrchu pripevnil na predný a zadný kryt priesvitný hodvábny matný papier. Enrico Baj pridal do tohto inak priamo navrhnutého katalógu kolážovaný lept. Katalóg obsahoval vystavené diela na priehľadnej obálke s 12 perforovanými známkami s aforizmami Asgera Jorna. Katalóg je jeden z vyhľadávaných predmetov uvádzaného umelca. Celkom iný je katalóg od Andyho Warhola: „The Thirteen Most Wanted Men“ (Trinásť najhľadanejších mužov). Obal je obyčajný biely, ale obsahuje vytlačený podpis Andyho Warhola a odtlačok dokumentu č. 2357 v pravom hornom rohu. Vo vnútri katalógu sa vedľa policajného zoznamu popisov postáv a textu katalógu nachádza čiernobiela originálna sieťotlač John Joseph H.. Tento nenápadný katalóg je originálnym dielom.

Katalóg The Thirteen Most Wanted Men

Diskrétny vzhľad knihy R. Indiana a R. Creeley: „Numbers“ (Čísla) je klamný, pretože vo vnútri je desať originálnych sieťotlačových obrazov od Roberta Indianu „Numbers“, sú navrhnuté nostalgickým štýlom a stávajú sa abstraktnými formáciami vďaka svojmu vzťahu k mimoriadne agresívnym žiarivým farbám, ktoré vytvárajú kontrastné pozadie. Táto publikácia nie je ani knihou pre umelcov ani predmetom umeleckej spolupráce, ale predstavuje postupnú prezentáciu originálnych výtlačkov. Jim Dine pri ilustrácii „The Poet Assassinated“ od Guillaume Apollinaire však nespracoval text s oddanosťou ilustrátora, nechal sa radšej inšpirovať a k textom pristupoval interpretačne. Fotografie, fotomontáže, koláže a kresby pozdvihujú text slávneho avantgardného básnika na úplne inú úroveň.

Kniha Numbers

Na konci 60. rokov počas vrcholu pop-artu sa už začalo s vydávaním prvých inventárov pop-artových umelcov vrátane grafických diel. Vedľa maloformátových indexov vydávaných galériami, ktoré boli často zaujímavo upravené, sa nachádzali povinné veľkoformátové diela venované iba pevne etablovaným, starším alebo už zosnulým umelcom. Rozhodujúcu úlohu zohrala skutočnosť, že pre týchto umelcov bol už dlho vybudovaný trh.

Claes Oldenburg a Roy Lichtenstein sú dobrým príkladom. Tí dvaja mali v Európe viac výstav ako všetci ostatní umelci pop-artu. Allen Jones mal katalógové raisonné svojej grafickej práce, ktorá mala viac do činenia s jeho atraktívnou témou ako s historickou nevyhnutnosťou. Trh s umením nielen ovplyvňoval, ale bol dokonca zodpovedný za výrobu katalógových raisonnés. Katalóg raisonné je komplexný anotovaný zoznam všetkých známych umeleckých diel od umelca v konkrétnom médiu alebo vo všetkých médiách.

Skutočnosť, že komplexné monografie pop-artu vznikli v polovici 60. rokov nielen v Amerike a Anglicku, napríklad „Pop Art“ od Johna Rublowského, ale aj v Nemecku: „Pop-art: Einekritische Information“ od Rolfa Guntera Diensta a „Happenings, Fluxus, Pop Art, Nouveau Réalisme“ od Jurgena Beckera a Wolfa Vostella, alebo tiež v Taliansku: „La Pop Art“ od Enrica Crispoltiho, poukazuje nielen na to, že téma bola veľmi zaujímavá, ba čo viac, pop-art bol už považovaný za umelecký smer, ktorý dosiahol svoj vrchol.

Osobitné miesto v umeleckých publikáciách 60. rokov je vyhradené pre knihy umelcov. Absolútne veľkolepé inscenácie pozostávajúce z umeleckých kníh Moderns – Bonnard, Maillol, Dufy, Chagall, Matisse, Picasso a Braque – ktoré boli v podstate maliarskymi knihami vydanými Pierrom Vollardom, E. Tériadem alebo Alfredom Skirom a ktoré odhaľujú históriu. K moderným klasickým umelcom takmer vždy pristupovali vydavatelia s určitými nápadmi na projekt, oproti tomu umelci knihy v 60. rokoch väčšinou koncipovali a potom ju ponúkli vydavateľovi. Ak umelec chcel vydávať publikáciu vo vysokom náklade (pod veľkým vydaním sa rozumie produkcia viac ako 400 kusov), použil jednoduchú techniku kníhtlače.

Ku knihám Edwarda Ruschu patria: „Every Building on Sunset Strip, Crackers“ a samozrejme aj ďalšie publikácie zo 60. rokov. Prvou je leporello, ktoré, ako naznačuje názov, predstavuje každú budovu na ulici Sunset Strip v Los Angeles. Ide o reprodukcie fotografií lepených vedľa seba, aby z nich vznikla zdanlivo nekonečná kniha dlhá viac ako sedem metrov. Jednou z podstatných vlastností Ruschových kníh je ich neobmedzený počet vydaní. V knihe „Crackers“ Ruscha popisuje muža, ktorý zvádza ženu, a kniha je vyplnená fotografiami, ktoré ilustrujú text.

Katalógy Every Building on Sunset Strip a Crackers

„The Paper Snake“ (Papierový had) od Ray Johnsona publikoval a upravil magazín The Something Else Press, teda Dick Higgins. Umelec Johnson zasielal Higginsovi po dobu niekoľkých rokov kartičky, poznámky, kresby, koláže a náčrty na jeho článok, ktorý ich použil na vytvorenie knihy v roku 1965. Je to publikácia o umelcovi a jeho dielach vytvorená ako koláž o jeho umení. Hotové, ale i rozpracované diela, marginálne poznámky a poézia, všetky spojené prostredníctvom pošty, spolu prerástli do umeleckého diela.

Iný druh spolupráce medzi dvoma umelcami je uvedený v knihe „Work from the Same House“ (Práca z rovnakého domu) od Lee Friedlandera a Jima Dineho. Kniha pozostáva z fotografií a kresieb, ktoré sú plné skrytej a zjavnej erotiky zo života dvoch párov. Jim Dine vystupuje ako maliar, ale aj ako básnik.

„The Adventures of Mr and Mrs Jim and Ron“ (Dobrodružstvo manželov Jima a Rona) je umeleckou knihou novej generácie s poéziou od Rona Padgetta, ktorú umelecky spracoval a navrhol Jim Dine. Nie je jasné, či východiskom bola poézia Rona Padgetta súvisiaca so surrealizmom, alebo kresby, fotografie, koláže a fotomontáže Jima Dineho. Dineho umelecký slovník – napríklad srdce, pánska kravata, čižma, čiapka alebo ruka prevedené rôznymi technikami – nie sú kombinované s textami ako v „The Poet Assassinated“ (Zavraždený básnik). Každá z ilustrácií umiestnená oproti textu na jednej strane vyvoláva čitateľovu pozornosť, no zároveň však vychádza z Padgettových veršov a Dineho obrázkových koláží vzdialených od akejkoľvek naratívnej literatúry.

Katalóg The Adventures of Mr and Mrs Jim and Ron

The Something Else Press vydal knihu dokumentujúcu dva roky galérie Claes Oldenburg s názvom „Claes Oldenburg´s Store Days“ (Dni v obchode Claesa Oldenburga). Fotografie z predstavení, reprodukcie jeho diel, cenníky z obchodu, reprodukcie rukopisov, odtlačky scénických kníh, opisy dejov a oveľa viac zostavil a dal zostaviť sám autor za asistencie Emmetta Williamsa. Najvyšším cieľom bolo reprodukovať autenticitu a spontánnosť na začiatku 60. rokov v novom médiu – knihe – a vytvoriť z nej umeleckú publikáciu. Kniha obsahuje sprievodnú vstupenku, ktorá bola uzavretá v malom priehľadnom vrecku pripevnenom na titulnej strane.

Katalóg Claes Oldenburg´s Store Days

Andy Warhol v knihe „A“ študuje každodennosť. Všetky rozhovory v jeho ateliéri (The Factory) boli zaznamenané na 24-hodinovú pásku a neskôr boli prepísané. Koncom 60. rokov sa Warhol pustil do premeny obyčajnej knihy na kúsok pop-artu. Povedal, že chce vytvoriť „zlý“ román „pretože robiť niečo zle vždy otvorí dvere“. Výsledkom bol príbeh vplyvnej skupiny umelcov, superhviezd, závislých a bláznov, ktorí tvorili svet Warholovho ateliéru. „A“: z audiozáznamov zaznamenaných v ateliéri The Factory a jeho okolí bol vytvorený román medzi augustom 1965 a májom 1967 a prepisoval sa doslovne, spolu s preklepmi a chýbajúcimi slovami. Ide o jedinečný koncepčný projekt: čiastočne román, čiastočne umeleckú prácu.

Rovnaký aspekt v inom médiu zdokumentoval Warhol v katalógu „Andy Warhol“. Okrem citovaných vyhlásení na začiatku sa tento katalóg skladá zo stoviek fotografií dokumentujúcich jeho prácu tým najprenikavejším spôsobom, a to opakovaním. Jeho posledné diela, popri fotografiách zobrazujúcich umelca a jeho spolupracovníkov pri práci a časti z jeho filmov, svedčia o jeho umeleckom princípe opakovania. Farebná sieťotlačová obálka ukazuje poňatie katalógu, neustále opakujúcich sa vzorov Warholových kvetov.

Kniha „Index“ od Andyho Warhola je hravá kniha o Andym Warholovi a umení, ktoré vytvoril v 60. rokoch ale aj o jeho živote v ateliéri. Obsahuje všetky druhy zápisov a rozpisov príslušenstva medzi stránkami knihy spolu s mnohými odkazmi na scénu pop-artu. Eduardo Paolozzi vo svojej knihe „KEX“ dráždi čitateľa pomocou zdanlivo svojvoľne zostavených častí textu, ktoré majú tón autentickej a dôveryhodnej rozprávky, niekde medzi akademickou pôdou a detektívnym románom. Všetky pokusy čitateľa o nájdenie prvoradého významu alebo smerodajného princípu v tejto knihe sú bezvýsledné. Text je doplnený ilustráciami najrôznejšieho druhu, ktoré obsahujú témy nájdené na obrázkoch Paolozziho, ale ktoré s textom nemajú vôbec nič spoločné. Suchá, objektívna prezentácia neusporiadaného myslenia a holá dokumentácia videného pripomínajú automatické písanie v anglickej literatúre, ako aj Wittgensteinove návrhy na najjednoduchšie vykreslenie reality. Toto stvárnenie nás učí, aby sme sa zbavili svojich individualistických, subjektívnych interpretácií, alebo aby sme ich znovu preskúmali.

Príspevky Merlinsa po roku 1968 iba vzdialene súvisia s pop-artom. Č. 1 bol Príspevok k politicko-vzdelávacej práci v Nemecku: 9-bodový manifest napísaný na tele dievčiny. Č. 2 bol Merlinsov príspevok ku konkrétnej poézii: napísané na tele dcéry. Boli koncipované tak, že ich navrhli Ali Schindehutte a Arno Waldschmidt. Obaja vytvorili takmer dva metre dlhé leporelá s fotografiou nahej a polonahej ženy, pričom každé z nich umožňovalo vpísať do ich tiel vyhlásenia.

Leporelo

V umeleckých publikáciách 60. rokov nešlo o dizajn. Aj keď sú knihy a katalógy koncipované dôsledne v duchu svojej doby, išlo skôr o preukázanie individuálnych výkonnostných schopností, teda samotného umenia. Publikácie, počnúc ich vonkajším vzhľadom, mali za cieľ urobiť transparentným konkrétne vyhlásenie určené umelcom. To, že k tomu došlo s veľkou predstavivosťou, bolo výsledkom pôvodcov myšlienok, ako aj zdrojov tohto umenia: triviálna kultúra, konzumnosť a viera v moc presvedčiť reklamu. Umelecké katalógy už dosiahli status zberateľských predmetov.

Čím sú tieto farebné stránky také žiaduce? Je to éra 60. rokov, pretože bola taká vzrušujúca, že bola pravdepodobne klamlivejšia ako predošlé a nasledujúce desaťročie. Najlepšie umelecké diela tej doby sa príliš rýchlo stali nedosiahnuteľnými, zatiaľ čo menšie publikácie sú do istej miery stále prístupné a zrazu sa nám zdajú hodné zbierania, v postmodernom čase ich nanovo uznali ako umenie, aj keď iba v niektorých ohľadoch majú autonómnu umeleckú silu. Napriek tomu nám roky nasýtenia spolu s novozískaným porozumením pre umenie umožňujú vyhlásiť aj malé publikácie a katalógy za umelecké diela. Sieťotlač alebo dokonca litografia, či už podpísaná alebo nepodpísaná, nám dáva pocit účasti na kultúre tohto obdobia.

Najintenzívnejšia fáza pop-artu skončila na konci roka 1964, a aj keď väčšina výstav pop-artu bola koncipovaná až do polovice desaťročia, najzaujímavejšie výstavy jedného človeka sa uskutočnili po tomto kulminačnom bode. Mnohí pop-artoví umelci sa stali slávnymi po mnohých predstaveniach v Európe a Amerike. Stali sa známymi umelcami sveta a dostali ceny, rovnako ako Robert Rauschenberg na bienále v Benátkach v roku 1964. Spolu s Jasperom Johnsom sa stali klasikmi dejín mimo čas, ale len legenda pop-artu Andy Warhol sa držal sám až do svojej smrti v roku 1987. S odstupom času stratili ďalší pop-artoví umelci prívesok pop-art a opäť sa stali maliarmi a sochármi so skvelými alebo jednoducho slávnymi menami.

PaedDr. Veronika Turcmanovičová

Zdroje:

BYCKO, M., 2004. Nebojte sa Warhola – postmoderna nehryzie. Humenné: Balada.ISBN 80–968703–3–5.
DIRECTIVE, Z., 2012. Ruscha’s “Every Building on the Sunset Strip”: Plotting a motorized city, paper route style. [online]. [cit. 2020–06–11]. Dostupné z: https://www.zinzin.com/…route-style/
GARRISON, A., 2018. Warhol in His Own Words. [online]. [cit. 2020–06–11]. Dostupné z: https://revolverwarholgallery.com/…s-own-words/
PRIMUS, Z., 1992. much POP more ART. Berlin: Ruksal druck GmbH + Co, ISBN 8085227142.