Toy Paintings

„Vždy rád pracujem s vyhodenými a nepotrebnými vecami. Veci, ktoré boli vyradené, o ktorých každý vedel, že nie sú dobré, vždy som si myslel, že majú veľký potenciál byť zábavné.“ Andy Warhol

  • Séria „Toy Paintings“ bola premiérovo uvedená v Galérii Bruno Bischofberger v Zürichu na výstave pre deti od 3. decembra 1983 do 10. marca 1984, kde bola predstavená ako celok v originálnej inštalácii: steny výstavného priestoru boli vytapetované tapetou s obrázkami rýb, ktorú Warhol navrhol špeciálne pre danú výstavu.
  • V reakcii na galeristovu požiadavku Warhol vytvoril „Toy Paintings“ – hravú sériu 128 obrazov s opicami, papagájmi, rybami, psami, pandami, cirkusovými klaunmi a robotmi, pričom všetky boli inšpirované jeho vlastnou zbierkou hračiek. Bischofberger a Warhol sa dohodli, že obrazy budú zavesené vo vhodnej výške, aby ich mohli vnímať tri až päťročné deti. Dospelí návštevníci sa teda museli skloniť, aby na ne videli. Spoločnosť Bischofberger sa zároveň rozhodla požadovať vstupné od všetkých dospelých, ktorí prišli bez sprievodu dieťaťa mladšieho ako šesť rokov. Peniaze zo vstupného boli odovzdané detským charitatívnym organizáciám.
  • Možno najzaujímavejším prvkom diel tvoriacich sériu „Toy Paintings“ je skutočnosť, že všetky v nej použité hračky pochádzajú z osobnej zbierky Warhola. A určite to nie je náhoda, že väčšina diel z portfólia zobrazuje balenia hračiek ako samotné hračky.
  • Princíp zobrazenia obalov už Warhol použil pri realizácii obrazov Campbell´s Soup či objektov Brillo, a aj táto séria hračiek je symbolickým poukázaním na využívaní prvkov charakteristických pre reklamu.
  • Predlohou mu boli skôr obaly hračiek ako samotné hračky, súčasťou obrazu sa teda prirodzene stal aj text z obalov hračiek.
  • V prípade opice ide o azbuku, ktorej časť znie jednoducho „mechanická hračka“, čo svedčí o autenticite reprodukcie tohto obalu.
  • Na obrázku šteňaťa objavíme titulok „mechanický teriér“ a upozornenie: „neodporúča sa deťom do 3 rokov.“ V dolnej časti maľby robota je text „vyrobené v Japonsku“, zatiaľ čo na ostatných krabiciach boli nápisy v azbuke a čínštine, teda z krajín, ktoré vyrábali tieto hračky, a ktoré Warhol zhromažďoval vo svojej súkromnej zbierke.
  • V sérii sú teda zastúpené viaceré jazyky, okrem spomínanej ruštiny, čínštiny, japončiny, aj nemčina a maďarčina. Na obrázkoch môžete čítať: „Vyrobené v Číne“, „Vyrobené v Rusku“ a „Vyrobené v Japonsku.“
  • Čo je však signifikantné pre umelca ako Warhol, – hral sa nepretržite: s farbou, tvarmi, nápadmi, priestorom, aj s technológiou. Jeho umelecké inštalácie napríklad zaberali celé miestnosti ako povedzme „Silver Clouds“, kde v miestnosti plnej plávajúcich strieborných vankúšov naplnených héliom sa deti a dospelí radi zdržiavali.
  • Andy Warhol v rozhovore o niekoľko rokov neskôr, keď v múzeu Newport Art Museum vystavoval asi sto obrazov inšpirovaných hračkami, podotkol: „Je tu veľa medzinárodných hračiek, mnohé z nich sú najroztomilejšie, aké som kedy videl.“
  • Andy dokonca nabádal rodičov, aby kúpili diela a zavesili ich nízko na steny detských izieb a neskôr, keď deti vyrastú, môžu obrazy predať a peniaze použiť na financovanie ich vzdelávania. Warhol nebol sentimentálny, skôr praktický.
  • Bischofberger spolupracoval s Warholom od začiatku šesťdesiatych rokov a prvú výstavu uviedli roku 1965. Nasledujúci rok sa prvýkrát stretli v Andyho ateliéri vo Factory a stali sa celoživotnými priateľmi. Bischofberger sa podieľal na financovaní časopisu Interview, keď ho Warhol založil.