prof. Ivan Nestor Šafranko, akad.maliar (*26. 5. 1931 – † 1. 11. 2020)

  • expredseda a spoluzakladateľ Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach, laureát Ceny Andyho Warhola za prínos v oblasti vizuálnho umenia a umeleckej edukácie

1. novembra 2020 zomrel jeden z najvýraznejších umelcov – Rusínov, ktorého dielo ďaleko prekročilo hranice regiónu a štátu. Profesor Ivan Nestor Šafranko sa narodil v rodine učiteľa v malej Podkarpatskej dedinke Turja Paseka vo vtedajšom Československu. Po ukončení Ruského gymnázia v Humennom pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (profesori Matejka, Mudroch, Želibský… ) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, odbor komorná maľba, ktorej bol aj absolventom (prof. Minář). Po skončení štúdií sa vrátil na Slovensko, krátky čas pôsobil v Košiciach a následne až do svojej smrti v Prešove. Bol prvým profesorom maľby na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy a umenia PdF UPJŠ, neskôr na Katedre výtvarnej, hudobnej a estetickej výchovy PdF Prešovskej univerzity v Prešove.

Pochopiť dielo Ivana Nestora Šafranka nie je jednoduché. Nebol to umelec, ktorý by sa uspokojil s jedným spôsobom a výrazom umeleckej výpovede, ako to badáme u množstva iných umelcov. Jeho kreatívny nepokoj ho hnal k novému hľadaniu autentického výrazu, tvaru, obsahu, filozofii i samotného prístupu k umeniu vôbec. Po absolvovaní akadémie istý čas hľadal možnosti svojho výtvarného výrazu v tendenciách realizmu krajinomaľby, portrétoch i figurálnych kompozíciách. Krátko potom sa priklonil k abstrakcionizmu a zameral sa na skratku, tvar, plochu zobrazujúc štylizované s kubizmom komunikujúce kompozície, až sa kreatívne dopracoval k svojraznej abstrakcii. Jeho záujem a cítenie priestoru ho motivovali k vytváraniu trojrozmerných objektov hraničiacich s ready made. V posledných rokoch života pristúpil akoby k formálnemu ukončeniu starších malieb a takmer spôsobom Filovej premaľby im dával novú formu i obsah. Šafranko držiac sa túžby Andyho Warhola, ktorý chcel, aby jeho dielo bolo vždy nedokončené a tak by sa aj po rokoch umožnilo pracovať na ňom v hľadaní nového. Andyho túžbu rozšíril o nové možnosti hlavne pri objektoch, ktorých plochy natrel farbou a odtláčal motív plochy na papier, vytváral tak série grafických listov. Podobne ako pri fotografii, keď nafotený objekt na diapozitív dotváral lineárnou kresbou za pomoci ostrého predmetu a po následnom vyvolaní diapozitívu tak získal obraz – fotografiu, ktorá vizuálne rušila rozdiely medzi fotkou a grafikou.

Profesor Ivan Nestor Šafranko neodignoroval žiadny nový smer a prúd druhej polovice 20. storočia a výrazne vniesol do svojho diela prítomnosť kubizmu, dadaizmu, ready made, koláže, abstrakcie, pop-artu i nových médií. Tým sa jeho dielo stalo súčasťou nielen slovenského moderného a postmoderného umenia.

Česť jeho pamiatke !

Michal Bycko, PhD.

foto: archív MMUAW