Percepcia života a diela Andyho Warhola z etologického a etnologického pohľadu

Vnímať dielo ktoréhokoľvek umelca je percepčný proces, ktorý je daný iba človeku. Preto sú mylné úvahy a interpretácie, ktoré zamieňajú percepciu s recepciou. Recepcia je od slova receptor (oko, uši, haptické schopnosti), má ho človek rovnako ako aj zviera. Percepcia je už psychologický proces, spracovanie receptorom „zachytený“ obraz, zvuk, chuť… , ktorý človek ako jediný živý tvor identifikuje vedome vnemom a raciom. Proces estetickej percepcie je zložitejší ako proces percepcie vône, chuti… , pretože si vyžaduje isté poznanie, skúsenosti… Procesom percepcie môžeme esteticky identifikovať formu, obsah diela, jeho lineárnu kompozíciu, farebnú kompozíciu, tému, dej… , čo si vyžaduje aspoň elementárne poznanie života umelca, jeho prežitie, ktoré je často hlavným katalizátorom témy, spôsobu zobrazenia… prosto identity a autenticity umelca.

Čo všetko formuje, vplýva na kreatívny „produkt“ umelca, na jeho dielo? Pokúsme sa čiastočne rozobrať, poukázať na skutočnosti, na ktoré naša výtvarná teória práve v kontexte s estetickou percepciou často zabúda. Andy Warhol vo svojich početných výrokoch povedal: „Keď chcete poznať skutočného Warhola, pozrite sa na moje obrazy. Na povrchu je všetko, pod povrchom nič.“ Je to kamuflujúci filozofický prístup k realite. Warhol doslova provokuje percipienta, iritujúc v ňom zvedavosť, aby pod ten „povrch“ sa predsa len pousiloval pozrieť. Pochopiteľne percepčne. Tak by sa mu naskytol hlbší obraz a poznanie samotného umelca i zmyslu a poslania jeho diela. V názve prednášky sme uviedli dva vedné odbory, ktoré, ako som už spomenul, sú dosť opomenuté.

Prvá je etológia, veda, ktorá skúma nielen správanie zvierat, ale taktiež človeka. Definovať správanie nie je jednoduché. Venujú sa mu aj iné vedné odbory a disciplíny (fyziológia vyššej nervovej činnosti, behaviorizmus, psychológia, pedagogika, sociálna antropológia atď.). Pretože správanie je v podstate výsledok mnohých faktorov v živote jedinca, veľmi súvisiacich s jeho samotným svetonázorom, filozofiou, vierou… Vieme, že aj archetyp označuje prvotné štruktúry kolektívneho vedomia ako psychologický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. A práve etológia človeka sa špeciálne zameriava na štúdium ľudskej psychiky, na správanie človeka pomocou prírodovedných odborov a ich nástrojov. Vieme, že ľudská psychika a správanie, rovnako ako ľudské fyzické znaky, sú produktom biologickej evolúcie s cieľom nájsť evolučné funkcie psychických procesov vplývajúcich na správanie človeka.

Etológia pochádza z gréckeho slova ÉTOS, čo znamená MRAV. Ten by sa dal lakonicky zadefinovať ako „súčet“ zážitkov, vplyvov, bioprocesov, noriem… v ontogenéze prostredia a pod., súčasťou ktorého je človek ako živý tvor. Aké bolo sociálne prostredie v ontogenéze Andyho Warhola? Aké inštinkty, učenie, pozorovanie, sexuálne, rodičovské, priestorové impulzy… vryli engram v jeho šedej kôre mozgu? Dá sa to všetko pochopiť tým Warholom pomenovaným „povrchom“? Kultúrne a sociálne aspekty, napríklad humánnej etológie v kontexte so sociálnou antropológiou, ďalšími sociálnymi vednými odvetviami, systémami komunikácie prostredia pridajúc fakty a príčiny ich vzniku (gestikulácia, mimika, emócie, reflexy) rovnako vytvárali podobu somatickej i psychologickej štruktúry jeho osobnosti.

Pomerne depresívne rodinné prostredie sprevádzané deficitom otcovskej lásky, výskyt rôznych ochorení, chudoba, výpovede matky umelca o živote v krajine ich pôvodu (vojna, hlad… ) vytvárali a umocňovali u malého Andrijka pocit neistoty, strachu, komplexy… , čo vyvrcholilo v jeho až asociálnom prístupe k cudzím ľuďom. Čiastočnú kompenzáciu mladý Warhol hľadal v emotívnej väzbe na svoju matku, viere v Boha a túžbe byť raz bohatý a slávny. Obrazy z výpovedí jeho matky o rodnom kraji mu po rokoch poslúžili ako témy takzvanej série (portfólií) o tragédiách a smrti (obrazy autohavárií, havárií lietadiel, otravy spôsobenej skazenými konzervami, zobrazovanie ľudskej lebky, elektrického kresla… ), ale na druhej strane hľadal možnosti rastu svojho sebavedomia zobrazovaním slávnych osobností, alebo zobrazovaním nádherných portfólií kvetov v dokonalej farebnej kompozícii. Tá symbióza etologických a etnologických faktov (druhý vedný odbor uvedený v nazve témy – etnológia je jeden z vied o človeku, jeho kultúre a spoločnosti) vytvorila z mladého asketického chlapca dospelého človeka, ktorému sa splnil sen slávy, človeka, ktorý sa nikdy nezbavil v detstve získaných neurotických porúch, strachu… , génia, ktorý silou asertivity dokázal prežiť a ovplyvniť svet umenia druhej polovice 20. storočia. Síce ubolene, rozporuplne, marginálne medzi životom a smrťou, aby nakoniec skonal po banálnej operácii žlčníka. Prežil takmer fatálny atentát, ktorý mu spôsobil trvalé psychické a somatické následky, ktoré naplnili obsah jeho slov: „Ak sa ešte raz dostanem do nemocnice, už sa nevrátim… “ Možno je to ako v prípade jeho výroku: „Neverím na smrť, pretože keď príde, už tu nie sme“, alebo: „Smrť je akoby niekto odišiel do supermarketu a dlho sa nevracal. Až sa nakoniec nevrátil… “

Problematiku etológie a etnológie v kontexte s percepciou života a diela Andyho Warhola som nevybral náhodne. Považujem skutočné poznanie života a diela Andyho Warhola prostredníctvom výtvarnej teórie a kritiky za nedostatočné. Žiaľ, čas nám nedovoľuje hlbšie zdôrazniť podobu etologického a etnologického skúmania života a diela Warhola tak, aby sme percipienta uviedli do čím lepšieho svetla poznania skutočného Andyho Warhola (Andreja Varcholu) i samotného zmyslu odkazu, ktorý zanechal ako človek „ …pochádzajúci odnikiaľ…“ , umelec, pre ktorého byť dobrým umelcom znamenalo byť obyčajným robotníkom a obchodníkom umenia, pretvárajúc bežnú banalitu na umelecké dielo, priestor na obraz, ktorý považoval iba ako rovnocennú súčasť komplexu – „priestor ako obraz“. S vedomím i nevedomím všetkého čo mu dalo jeho rodinné prostredie, vierovyznanie, výchova, súbežne s tým čo si od neho žiadala mašinéria umeleckého obchodu, ktorá ho aj tak nedokázala spojiť v jedno celistvé kreatívne médium, ale zostal dvojitým živým „útvarom značky“ ANDY WARHOL SUPERSTAR a ANDREJ VARCHOLA, syn prostých ľudí narodených v malom rusínskom etniku na severovýchode Slovenska v malej dedinke Miková. Tam, odkiaľ sa „ …pochádza odnikiaľ.“, kde žili „ …krásni ľudia“, pre ktorých chudoba, choroby utrpenie a smrť boli dennou samozrejmosťou. Ako aj ľudské lebky v okolitých lesoch zďaleka viditeľné ako biele huby, pozostalé svedectvá vojny, bojov.

Spojiť to všetko do jedného živého kreatívneho média bol zázrak. Neviem, či sa to dá pomenovať inak než genialita. Alebo šialenstvo? Fikcia?… Zrejme najidentifiko­vateľnejšie zostane iba ANDY WARHOL…

Michal Bycko, PhD.

17.7.2019