O tajných kútoch v záhradách... | Múzeum Andyho Warhola

O tajných kútoch v záhradách…

„Na samom konci našej záhrady sú víly!“- úvodný verš z básne Víly Rose Fyleman, anglickej spisovateľky a poetky, skrýva tajomný príbeh, ktorý neskôr zhudobnila anglická skladateľka Liza Lehmann. Vzniklo populárne dielo svojej doby, predurčené na úspech a v priebehu desaťročí na rôzne interpretácie a modifikácie. Poetku inšpirovala veľmi známa a tajomná udalosť z roku 1917. V Cottingley, predmestí Bradfordu v severoanglickom Yorkshire, sa odohral incident, v ktorom figurovali dve dievčatká, sesternice, ktoré tvrdili, že sa s nimi do záhrady chodia hrávať víly a škriatkovia.* Dokonca, dievčatá poskytli dôkaz – fotografie, ktoré boli zverejnené o dva roky neskôr a ihneď vzbudili vlnu záujmu. Obhajobe existencie víl sa v nasledujúcich rokoch venovalo množstvo ľudí, medzi nimi aj známy spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle. Nie je prekvapujúce, že v tom čase mnohí utiekali do sveta fantázie, duchovna, či spirituality. Bola to generácia poznačená stratami viacerých členov rodiny počas prvej svetovej vojny. Tragickosť života si kompenzovali „útekom“ do sveta krásnych čarodejných bytostí. Historický kontext je v tomto prípade veľmi dôležitý, lebo poskytuje paralelu v prípade vzniku ilustrácií, ktorým chceme venovať tieto riadky.

V čase, keď sa v 50. rokoch minulého storočia svet spamätáva z hrôz Druhej svetovej vojny, sa mladý Andy Warhol vypracoval na žiadaného a uznávaného ilustrátora, ktorý ilustruje pre mnohé módne časopisy, obchody či spoločnosti (napríklad, Harper's Bazaar, Bonwit Teller). V polovici 50-tych rokov, keď Warhol dokončil úspešnú kampaň pre maloobchodného predajcu topánok Miller&Sons, sa mu konečne dostalo širokého uznania za jeho ilustrácie. Na návrhoch obuvi identifikujeme kaligrafiu umelcovej matky. Písmená sú napísané takmer školácky tak, ako sa učilo písať v čase Rakúsko-Uhorska, kam vtedy patrila Miková. Dokonca aj podpis „Andy Warhol“ je napísaný kaligrafiou jeho matky. Vznikajú aj netradičné zobrazenia topánok, ktoré boli inšpirované známymi osobnosťami umeleckého sveta, ako Zsa Zsa Gabor alebo Elvis Presley. Na pomenovanie jednej z koláží zlatých topánok Andy použil meno Beatrice Lillie, ktorá spopularizovala už spomenutú pieseň Rose Fylemanovej a Lizy Lehmannovej.

Kniha ilustrácií „In the Bottom of My Garden“ (1956) je nádhernou ukážkou Andyho tvorby z tejto éry. Warhol svojou charakteristickou linkou, známou ako blotted-line, vytvoril éterickú krajinu zázrakov, víl, anjelov-cherubínov a nežných kvetov. Imaginárna záhrada vytvára priestor pre „šantiacich“ anjelikov v rôznych situáciách. Teda tajomný svet, do ktorého možno utiekať pred realitou. Kniha pozostávala z niekoľkých litografií s ručne kolorovanými, elegantnými, mierne erotickými ilustráciami, doplnenými slovnými hračkami naznačujúce Warholov špecifický zmysel pre humor (Do you see my little Pussy…). Síce môžete nájsť aj informáciu, že pri realizácii týchto ilustrácií údajne vychádzal z knihy Flower Fairies of Autumn, detskej knihy od Cicely Mary Barkers tiež tajomným príbehom víl. V princípe však ide o to, že navonok príbeh určený deťom o tajomných bytostiach skrývajúcich sa v najvzdialenejších kútoch záhrad a zjavujúcich sa len vybraným jedincom skrýva krásnu metaforu tajomných zákutí ľudskej duše, tajomstiev, nevinných lží, bezstarostných hier a fantázie.

Michal Bycko, PhD., uvádza, že svet anjelov interpretovaný verbálnym podaním jeho matky bol svetom ochrany, nádeje i radosti. Na rozdiel od svojej ortodoxne veriacej matky si umelec dovolil „pohrať sa“ s motívmi slobodnejšie, čím vniesol do situácie zobrazeného deja viac svetskosti. Tieto kresby môžeme v istej rovine považovať za akési vizuálne metafory, ktoré hraničili s insitou, ale už v pozadí balansovali s pop-artom. Kolorované kresby z 50. rokov zaradil medzi najcennejšie diela Andyho Warhola v jeho PREDPOP-ARTOVOM období.

Pre nás je dôležité, že inšpiráciou kresieb postavičiek anjelov v kolekcii „In the Bottom of My Garden“ (1956) boli perokresby umelcovej matky, ktorá ich často kreslila a dokonca posielala svojim príbuzným na Slovensko. Umelec na niektorých kolorovaných kresbách zámerne porušil hermafrodicitu anjelov a kresby doplnil kaligrafiou svojej matky, ktorú v tom čase využíval vo svojej tvorbe. Za zmienku stojí, že 22 kolorovaných ilustrácií práve z tejto kolekcie vystavoval v newyorskej reštaurácii Serendipity III (1956). Bola to jeho prvá autorská výstava. A čo sa skrýva v tajných kútoch záhrad vie len ten, kto sa odváži do nich vstúpiť…

Mgr. Carmen Cilipová

*„Chodím sa tam pozerať na víly. Preto tam chodím, pozerám sa na víly!“ odvetila s plačom deväťročná Frances Griffithsová svojej matke, keď ju opäť karhala za to, že sa so sesternicou Elsie Wrightovou zašla hrať k potoku v záhrade, odkiaľ sa dievčatá ustavične vracali s premočenými šatami.

https://historylab.dennikn.sk/…cka-holmesa/