Koláž, mail-art ako prostriedky komunikácie

Každý deň si navzájom odovzdávame verbálne alebo neverbálne informácie. Komunikáciu nechápeme len ako výmenu informácií, myšlienok, názorov a pocitov, ale i prostredie, v ktorom žijeme s nami komunikuje. Jedná sa o faunu, flóru, ale i o obyčajný obraz, ktorý máte zavesený niekde na stene, alebo o sošku položenú na poličke. V umení je zaznamenaný celý chod ľudských dejín, trendy danej doby, konflikty a bitky, z ktorých by sme sa mali poučiť, náboženské výjavy, ale i osobnosti, ktoré vládli a pohýnali vtedajším svetom… Okrem toho, umenie zachytáva techniky, štýly/slohy, ktoré sa časom vyvíjali, menili a pôsobili na ľudí v danom období. Tento fakt sa deje i v súčasnosti. Sme ovplyvňovaní prostredím, ktoré s nami neustále komunikuje…

Ak sa vrátime k neverbálnej komunikácii písanou formou, tak v minulosti sa odovzdávali informácie či rôzne odkazy napr. za pomoci poštových holubov, v súčasnosti nám na tento účel slúži mobil, internet či pošta. Ak si preložíme pojem „mail-art“, dozvieme sa, že sa jedná o poštové alebo korešpondenčné umenie. Vyvinulo sa v 50. rokoch 20. storočia a toto globálne hnutie pokračuje i v prítomnosti. Oficiálny termín ako ho poznáme my – „mail-art“ bol vytvorený v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Umelec Edward Plunkett argumentoval, že komunikácia ako umelecká forma je dávna tradícia. Na základe legendy o Kleopatre Planket predpokladal, že mail-art začal už v tomto období, keď sa sama kráľovná za pomoci sluhu dala doručiť Juliusovi Caesarovi vo zvinutom koberci.

Poštové umenie je teda považované za umenie po jeho odoslaní. Zahŕňa bežne používané médiá ako sú pohľadnice, papier, koláž z nájdených alebo recyklovaných obrázkov a objektov, tiež pečiatky vytvorené umelcami, ale môže obsahovať i hudbu, poéziu jednoducho čokoľvek čo možno uložiť do obálky a poslať poštou. Mail-art podporuje rovnostársky spôsob vytvárania, ktorý často obchádza oficiálne systémy distribúcie a schvaľovania umenia. Patria sem napríklad trh s umením alebo múzeá či galérie. Poštoví umelci sa spoliehajú na svoju alternatívnu sieť ako na primárny spôsob zdieľania svojej práce. Takýmto spôsobom padá závislosť na lokalizácii a zabezpečovaní výstavných priestorov.

Poštoví umelci oceňujú prepojenie s inými umelcami. V Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach bolo niekoľko mail-artových výstav prepojených na tvorbu Andyho Warhola alebo na jeho priateľov, kolegov, napr. amerického umelca Raya Johnsona. Ten je považovaný za prvého poštového umelca. Johnsonove experimenty s umením v pošte sa začali už v roku 1943. Tieto experimenty mali slúžiť a poskytovať inštrukcie k ďalšiemu poštovému umeniu smodelom na bezplatnú výmenu umenia prostredníctvom pošty. Johnson tak ako Andy Warhol si našiel príležitostnú prácu ako grafik, počas ktorej sa spoznal i s Warholom. Obaja v tom období pracovali na knižných obaloch pre nakladateľstvo New Directions a iné vydavateľstvá.

Čo sa týka koláže, tá ma svoj pôvod z francúzskeho slova „collage“, čo v preklade znamená lepenie. Zahŕňa celý rad výtvarných techník v dvoj i trojrozmernom priestore. Ak sa rozprávame o sochárstve, tu sa používa termín asambláž. Ako materiál sa najčastejšie využívajú rôzne papiere, reprodukcie, fotografie, textil či rôzne predmety dennej potreby (šálka, vidlička apod.). Koláž sa nevyskytuje len vo výtvarnom umení, ale môžeme ju nájsť i v hudbe, filme, reklame, knižnej grafike, literatúre alebo fotografii formou fotomontáže. Takýto príklad môžeme nájsť i v expozícii Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Fotomontáž vytvorená českým výtvarníkom Michalom Cihlářom nájdete v Stálej expozícii o pôvode Andyho Warhola. Tento umelec zobrazil Andyho Warhola ako sa opiera o svoj bicykel na hlavnej ulici mesta Medzilaborce. V skutočnosti Andy nikdy na Slovensku nebol, avšak poznal túto krajinu z rozprávania svojich rodičov, pochádzajúcich z dediny Miková neďaleko Medzilaboriec, najmä svojej matky Júlie Varcholovej, rodenej Zavackej. K vzniku tejto práce možno prispela i skutočnosť, ktorú autor poznal, a to, že John Warhola bol nabádaný svojím mladším bratom Andym, aby vytvoril mnoho fotografií z miesta, kde žili jeho rodičia, keď odcestuje do rodiska rodičov.

Warhol v priebehu svojho kreatívneho života tiež vytváral koláže. Príkladom je portrét kamaráta a lídra skupiny The Rolling Stones, Micka Jaggera, ktorý je viditeľne doplnený o zlatú fóliu. Pomocou tejto techniky zobrazil aj Lenina, jedného z najznámejších ruských revolucionárov. Ďalším takýmto príkladom je netitulovaná koláž, na ktorej je vyobrazená neznáma žena. Jedná sa o lineárny portrét na papieri, ktorý predstavuje výrazný profil a štýlový krátky účes mladej ženy. Línie jej formy sú prelínané s farebnými kúskami v tlmených jemných odtieňoch, čím sa pridáva chladná elegancia diela. Čisté línie a hravo usporiadaná koláž je nepopierateľným dielom nekorunovaného kráľa pop-artu.

Umelec Andy Warhol a jeho tvorba je neustále inšpiráciou pre mnohých umelcov. Táto osobnosť je spájaná s mnohými menami z umeleckej, hudobnej alebo politickej sféry. Diela, ktoré umelec vytvoril, s nami neustále komunikujú, preto sa ich snažme vnímať. V každej z nich je ukrytý odkaz, ktorý nám zanechal.

Mgr. Veronika Turcmanovičová

24.7.2019