ETOLOGICKÉ ASPEKTY PRI FORMOVANÍ OSOBNOSTI ANDYHO WARHOLA

ETOLOGICKÉ ASPEKTY PRI FORMOVANÍ OSOBNOSTI ANDYHO WARHOLA

V súčasnosti sa veľmi často stretávame s veľmi povrchným až jednoduchým hodnotením života a diela Andyho Warhola. V dobe internetu, kde sú „všetky“ informácie „všetkým“ k dispozícii, skĺzava verejnosť k veľmi rýchlym riešeniam, konštatovaniam, k „jasným“ záverom. Odrazu nie je čas hľadať, porovnávať, skúmať. Jedna-dve informácie stačia na to, aby sa prezentovali ako najrelevantnejšie. Smutné. Hoci sa v poslednej dobe častejšie hovorí o čítaní s porozumením a o dôležitosti overovania si informácií, ešte nás čaká dlhá cesta k tomu, aby sa proces skúmania umelo neskracoval pre „rýchlosť“ doby, prípadne pre práve bežiacu „módnu“ záležitosť.

… v televízii odznelo, že Medzilaborce sú rodným mestom Andyho Warhola? Odznelo. Tak to musí byť pravda! Videli ste seriál o jeho priateľoch? Videli. Takže Warhol bol homosexuál. Existuje fotka Andyho s cigaretou? Bol teda tuhý fajčiar. Niektorí z ľudí pohybujúcich sa vo Factory drogovali? Jasné, určite aj Andy bral drogy, veď ako inak… Myslíte, že je naozaj tak jednoduché poznať niekoho? V prípade umelca nielen jeho tvorbu, ale aj názory, správanie, život. Čo všetko formuje, vplýva na umelca, na jeho dielo? Pokúsme sa aspoň čiastočne poukázať na skutočnosti, ktoré sa v kontexte s estetickou percepciou často zabúda. Lebo vnímať tvorbu ktoréhokoľvek umelca je proces, ktorý vyžaduje isté poznanie, skúsenosti, schopnosť esteticky identifikovať formu, obsah diela, jeho priestorovú a farebnú kompozíciu, tému, dej, vyžaduje si aspoň elementárne poznanie života umelca, ktoré je často hlavným katalyzátorom témy, spôsobu zobrazenia, teda identity a autenticity umelca a z toho vyplývajúcu originalitu.

Pri hľadaní odpovedí sa môžeme oprieť o etológiu, vedu, ktorá skúma nielen správanie zvierat, ale taktiež človeka. Definovať správanie nie je jednoduché. Venujú sa mu aj iné vedné odbory a disciplíny (psychológia, pedagogika, sociálna antropológia, fyziológia vyššej nervovej činnosti atď.), pretože správanie je v podstate výsledkom mnohých faktorov v živote jedinca, veľmi súvisiacich s jeho samotným svetonázorom, filozofiou, vierou… A nesmieme zabúdať aj na princíp archetypu ako výchovou a kultúrou odovzdávaný pôvodný vzor, ako psychologický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. A práve etológia človeka sa špeciálne zameriava na štúdium ľudskej psychiky, na správanie človeka pomocou prírodovedných odborov a ich nástrojov. Vieme, že ľudská psychika a správanie je výsledkom pôsobenia rôznych podmienok a podnetov. Aké bolo sociálne prostredie v ontogenéze Andyho Warhola? Aké inštinkty, učenie, pozorovanie, sexuálne, rodičovské, priestorové impulzy sa vryli do pamäti? Aké kultúrne a sociálne aspekty? Áno, rodina, vierovyznanie, výchova, choroby, spoločnosť, práca, domov, priatelia, všetko sa ako v mozaike spája do celku, ktorý v konečnom dôsledku vnímame ako výsledok.

Vždy, keď niekto požiada kurátora múzea Michala Bycka, PhD. vysloviť sa o Andym Warholovi a jeho diele, spomína tri východiská, ktoré považuje za základné pri hľadaní skutočnej podoby umelcovho ega i diela. Sú to: jeho pôvod a s ním spojené vierovyznanie a sociálne prostredie, v ktorom vyrástol, jeho detské adolescentné ašpirácie, a tretím východiskom je schopnosť psychologicky analyzovať alebo až nadbiehať na možné požiadavky konzumentov umenia v konkrétnom období.

Pôvod – viera – prostredie

Andy Warhol – pre mnohých typický americký umelec – sa narodil a vyrastal v Pittsburghu v rodine prostých ľudí, ktorí pochádzali z malej rusínskej dedinky Miková. Tu niekde začína príbeh syna emigrantov, ktorí hľadali lepší život v krajine neobmedzených možností.

Z množstva publikácií, ktoré sú venované Andymu Warholovi,sa pravde najviac přibližuje kniha Davida Bourdona WARHOL, ktorá seriózne a systematicky mapuje umelcov život. U nás v intenciách etológie vznikla kniha Bohuša Chňoupka ANDY (1992), mix literatúry faktu a čiastočnej mystifikácie, v ktorej autor zaujímavým spôsobom predstavil život, ľudí, príbehy, ako aj atmosféru kraja, z ktorého pochádzali rodičia Andyho Warhola. Nebol to ľahký život a Andy o ňom vedel z rozprávania svojej mamy Júlie.Chňoupek v nej napríklad uvádza výpovede starých ľudí z Mikovej, ktorí prežili obidve svetové vojny, niektorí boli aj v emigrácii v čase hospodárskej krízy a vypovedajú o ich živote, o trápeniach, starostiach, životných udalostiach. Výsledkom je poznanie, že napríklad témy a výroky o smrti Andyho Warhola sú obsahovo takmer totožné s výpoveďami spomínaných ľudí z Mikovej. Názory jeho matky Júlie, jej spomínanie na osudy ľudí v ,,Kraji”, kde najväčším strašiakom bola chudoba, choroby a smrť, ho určite ovplyvnili. V kontexte s tým teda môžeme chápať, že aj keď sa narodil v americkom Pittsburghu, výchovou bol malým rusínskym chlapcom z chudobnej Mikovej. Chorľavý Andy celé dni trávil so svojou matkou Júliou, emocionálne naviazanou na svoju starú vlasť. Pripomíname, že materinskou rečou, teda jazykom, ktorým komunikovali v rodine, bola rusínčina. Podľa výpovede bratov umelca Johna a Paula im mama často rozprávala o ťažkom živote v kraji, kde smrť bola takmer každodennou samozrejmosťou. Viera v Boha bola pre sociálne veľmi slabú rodinu jedinou spásou a nádejou. John Warhola tento fakt komentoval: „Naša matka nám často hovorila, že keď nám je zle, aby sme sa vždy obracali k Bohu.“ Tieto matkine slová poznamenali Andyho na celý život.

„Zistil som, že všetko čo robím, súvisí so smrťou”, povedal Andy Warhol v období, v ktorom väčší priestor vo svojej tvorbe venoval témam o tragédiách a smrti (obrazy samovrážd, autohavárií, havárií lietadiel, obetí otravy, zobrazovanie ľudskej lebky, elektrického kresla…),teda k zobrazovaniu tém, ktoré síce patria k životu, ale často ich ľudia vytesňujú zo svojich životov.Možno je to iba náhoda, ale po rokoch, tesne pred smrťou, sa téme smrti začal venovať znova.

Snívanie – ašpirácie

Pomerne smutné rodinné prostredie sprevádzané deficitom otcovej prítomnosti, výskyt rôznych ochorení, nedostatok a chudoba, rozprávanie matky o živote v krajine ich pôvodu, vytvárali a umocňovali u malého Andrijka pocit neistoty, strachu, komplexy, čo vyvrcholilo v jeho až asociálnom prístupe k cudzím ľuďom. Čiastočnú kompenzáciu mladý Warhol hľadal v emotívnej väzbe na svoju matku, vo viere v Boha a v túžbe byť raz bohatý a slávny.

Americký sen mnohých prisťahovalcov, ale v podstate aj reálne uskutočniteľný v „zasľúbenej zemi“, zrejme podporoval sny a túžby malého Andyho po bohatstve a úspechu. Už ako dieťa tvrdil, že chce zažiť slávu Trumana Capoteho, byť superstar.

Rodinné zázemie na periférii Pittsburghu mu nemohlo poskytnúť taký základ, aby ho pripravilo na suverénneho „supermana” – idolu tvrdých chlapíkov Ameriky. Warhol síce ako typický samotár vo vnútri sníval, túžil po uznaní a sláve, ale ako už známa osobnosť pociťoval stres z diania okolo seba a poznaním, že aj tak nik naozaj neprejavoval záujem o jeho vnútorný život, cítil sa preto strašne osamelý. Andy Warhol citlivo prežíval medziľudské vzťahy. Považoval za samozrejmé dodržať slovo, byť úprimný a pod. Nechápal, ako je možné, že ľudia hovoria jedno a myslia, konajú druhé. Na jednej strane od detstva túžiaci po uznaní, sláve a po pozornosti, sa v realite skutočného záujmu dostával často do pomykova. V reálnom svete identifikoval v sebe neistotu až hanblivosť a mal problém zvládať väčšiu pozornosť zo strany iných. Pri verbálnej komunikácii mal veľké problémy, často uprostred vety robil prestávky, akoby nevedel, čo má ďalej povedať. Warhol vedel, že ako príliš emotívny človek je zraniteľný, pracoval preto na svojom imidži „chladného“ nezainteresovaného človeka. Protirečivé výroky mu slúžili ako štít, za ktorým sa tento prirodzene hanblivý a neistý Andy schovával. Situácie, ktoré musel zažívať, by najradšej iba pozoroval („byť všade prítomný a zostať v pozadí”).

Paradoxne v časoch slávy sa však uzatvára pred svetom biznisu a slávy do ticha domova v spoločnosti starožitného nábytku, obrazov starých majstrov a rôznych až gýčovitých predmetov – vysnívaný svet z detstva. Spí sám v obrovskej posteli a žije obklopený viacerými televíznymi prijímačmi. V úplne inom svete, vzdialenom od očakávanej skutočnej podoby hviezdy pop-artu. Andrijko Varchola sa schovával za umelca Andyho Warhola. A ten komunikoval s okolitým svetom svojím umením.

Umenie a biznis, biznis a umenie

Andyho sny a túžby sa začali meniť na realitu tesne po absolvovaní umeleckých štúdií v rodnom Pittsburghu. Ako vynikajúci kresliar s niekoľkými dolármi vo vrecku odchádza do New Yorku. Spočiatku žije veľmi chudobne, ale s maximálnym rozhodnutím presadiť sa.Po nociach kreslí pre rôzne časopisy, redakcie, cez deň aranžuje výklady, navštevuje galérie a múzeá a celý čas si robí štúdie na rôzne témy. Rýchlo pochopí, že nastal čas pre umenie, ktoré by bolo prístupnejšie širšiemu publiku. Zároveň prichádza s určitým prístupom/filozofiou zobrazovania pre všetkých známych a bežných objektov a zároveň známych a populárnych osobností. Ako keby sa začal riadiť ideou, že ak chce byť úspešným a známym, musí maľovať to, čo má úspech a čo je známe. Vznikajú obrazy polievkových konzerv, portréty slávnych osobností a obrazy aktuálnych článkov z novín, už nepoužíva kresbu, ale sieťotlač, a z neznámeho reklamného výtvarníka sa v priebehu 60. rokov stáva známy umelec. Rodia sa prvé úspechy na výstavách a Andy si čím ďalej tým viac uvedomuje svoju prítomnosť na ceste k sláve. Je tak produktívny, že v tom čase sa mu mohol sotva niekto vyrovnať. Technikou sieťotlače na plátno alebo papier množí svoje obrazy v sériách.Šokuje, prekvapuje, ale zároveň má úspech. Skúsenosti reklamného grafika sa transformujú do umelca, ktorý vie, čo je alebo bude populárne. Vie ako zaujať, šokovať, ale i potešiť percipienta… a hlavne zarobiť. Lebo, či sa to niekomu páči alebo nie, účty treba platiť. A tomuto chlapcovi z Pittsburghu nikdy nikto nič nedaroval, musel si všetko poctivo „odrobiť“. Sláva, po ktorej túžil, síce prišla, ale nespadla mu z jasného neba, bola to dlhoročná systematická poctivá práca. Súčasníci Warhola opisovali ako človeka, ktorý stále niečo robil, niečo skúšal, tvoril, dodržiaval slovo a termíny. V súčasnosti by sme možno použili moderné pomenovanie workoholik, dôležité však je, že aj v tomto vieme identifikovať vplyv jeho pôvodu a výchovy.A čo sa týka témy peňazí, najlepšie je použiť slová samotného Andyho:

„Byť dobrý v podnikaní je najfascinujúcejší druh umenia.“

alebo

„Zarábať peniaze je umenie a práca je umenie a dobrý obchod je najlepšie umenie.“

Problematika etológie v kontexte s percepciou života a diela Andyho Warhola spolu s výtvarnou teóriou, kritikou a s ostatnými spoločenskými vedami spomenutými v úvode, nám ponúka ďalšiu vrstvu poznania človeka, ktorý sa tváril a všetkých presviedčal, že pod jeho povrchom nič nie je, a že nie je potrebné hľadať a odhaľovať jeho vrstvy, ktoré systematicky a poctivo schovával. Umelec, pre ktorého byť dobrým umelcom znamenalo byť obyčajným robotníkom a obchodníkom umenia, ktorý dokázal bežnú banalitu premeniť na umelecké dielo a priestor na obraz.

A kto bol Andy Warhol? Slovami kurátora múzea: Tajnostkár, neurotik, génius, superstar i prostý človek, boháč i chudobný, dobrý i zlý, uznávaný i zatracovaný. Proste Andy Warhol. Plachý syn obyčajných ľudí; mentálne, zvykmi, tradíciami, spôsobom života, vierovyznaním, odlišných od spôsobu života Ameriky… sa silou vlastnej vôle „premenil na bytosť“ akoby z iného sveta, neskutočne vzdialeného od jeho autentického, „genetického“. To ho nútilo žiť dva životy, čo prakticky znamenalo „miešať imaginárneho“ Andyho Warhola so skutočným Andrejom Varcholom tak, aby si to svet popu a médií takmer nevšimol, a svojimi výrokmi i prehláseniami manipulovať snahu o spoznanie skutočného Andreja Varcholu natoľko, že verejne skutočne vyznel kým bol – človek „…pochádzajúci odnikadiaľ“.

Mgr. Carmen Cilipová

Prednáška spracovaná na základe použitej literatúry:

BYCKO, Michal. 22. 8. 2003. „Andy Warhol – minulosť alebo súčasnosť? Američan alebo Slovák? (Percepcia postmoderny z pohľadu muzeoedukológa – Is the pop-art dead?).

Martin Cubjak a Richard Kitta: FACTOR-Y 2019 – Múzeum moderného umenia Andyho Warhola,Medzilaborce, Prešov, Košice, 2019, 150 s., texty BYCKO, Michal – s. 12: Od Andreja Varcholu k Andymu Warholovi (Na počiatku bolo slnko); s. 35: Percepcia života a diela Andyho Warhola z etologického a etnografického pohľadu; s. 41: Dielo Andyho Warhola ako intermediálny výtvarný „produkt”; s. 44: Život Andyho Warhola – Zahlcovanie vlastného priestoru; s. 116: Percepcia umenia.

Pozn. Etológia pochádza z gréckeho slova ÉTOS, čo znamená MRAV. Ten by sa dal lakonicky zadefinovať ako „súčet“ zážitkov, vplyvov, bioprocesov, noriem… v ontogenéze prostredia a pod., súčasťou ktorého je človek ako živý tvor.