Sloboda umenia

(zamyslenie)

Určite ma mnohí „odsúdia“ za voľnomyšlienkar­stvo, ale myslím si, že slobodné umenie nikdy nebolo a ani nie je. Jasné, myslím oficiálne umenie v danej dobe… Akademické umenie. Slobodu vo výtvarnej výpovedi za pomoci výtvarno-výrazových prostriedkov majú iba deti (ak im ju dospelí nepokazia), insitní umelci (ak ich akademici nepokazia) a ľudia trpiaci psychickými poruchami a chorobami (ak im to lekári a „arteterapeuti“ nepokazia).

V dejinách umenia bolo skutočné, slobodné umenie vždy odsunuté na okraj, a až čas potvrdil ich umeleckú hodnotu a význam (Merisi, van Gogh, Rembrandt… Brandl…). Slobodné umenie môže byť iba vtedy, ak sa umelec nestane pánom umenia, ale naopak, ak umenie umelca „pohltí“ a stane sa súčasťou jeho bytia. Umelec sa nemôže stať súčasťou bytia umenia, ale umenie môže byť bytím umelca. Andrej Rublov povedal, že iba u Boha vymodlené umenie môže byť slobodným a skutočným umením. Áno, a za tou pravdou je všetko,čo si umelec musí na ceste za skutočným umením vytrpieť. Totožiadna škola nedá, pretože skôr nežsa umenie stane slobodné, musí oslobodzovať percipienta v procese jeho percepcie.

Na záver „premodifikujem“ slová starého filozofa:
„Umelec nie je slobodný preto, že chce, ale preto, že je." Platí to aj pre samotný„produkt“ umelca, pre umenie.

Michal Bycko,PhD.