Sila prítomného okamihu v percepcii diela Andyho Warhola „Zvestovanie“

Obrazy Andyho Warhola inšpirované dielami starých majstrov vznikajú v 80-tych rokoch XX. storočia. Osobný projekt umelca je známy pod spoločným názvom ART FROM ART a jednoznačne odhaľuje senzitívnu stránku umelca, ktorý sa síce vyjadril, že …všetko je na povrchu mojich obrazov, pod povrchom nič nie je… („Ak chcete poznať Warhola, pozrite sa na povrch jeho obrazov, pod nimi už nie je nič.“), ale svojou tvorbou aj v tomto prípade popiera vlastné slová. Kamufluje to, čo je zjavné – tvorí s citom nielen pre kompozíciu a farebnosť, ale aj pre výpoveď a samotné vyžarovanie diela.

Andy Warhol obdivoval diela renesančných umelcov, citlivo vnímal ich krásu, kompozíciu, symboliku a kódovanie. Preto nie je prekvapením, že v určitom období svojej tvorby siaha po týchto dielach, aby špecifické fragmenty z pôvodných originálov pretvoril a prerozprával v novom kontexte ale s úctou ku originálu. Vo výbere je silná sugescia, intelekt a senzitívnosť, ktoré posúvajú vnímanie diváka od umenia starých majstrov ku osobnosti Warhola ako človeka a odkrýva nový pohľad na pop-artovú tvorbu umelca.

Obraz Leonarda da Vinciho Zvestovanie z roku 1472 zachytáva tradičný námet zvestovania narodenia Ježiša Krista. Na pozadí schematicky načrtnutej krajiny archanjel Gabriel so symbolom čistoty a nevinnosti – ľaliou v ruke a so žehnajúcim gestom – zvestuje Panne Márii Božiu vôľu. Tá s výrazom hlbokej úcty prijíma túto zvesť. Dielo je zvláštne svojím priestorovým podaním. Zatiaľ, čo na ľavej strane obrazu sú anjel a stromy zobrazené z profilu, pravá strana je poňatá priestorovo úplne inak a Mária je zobrazená takmer v čelnom pohľade. Akoby sa v diele prepojili dve perspektívy a dva svety, medzi ktorými ostáva tajomné fluidum.

Práve tento priestor medzi anjelom a Máriou zaujal Andyho. Väčšiu časť pôvodného diela Warhol vynechal, ponechal si iba obsahovo vizuálnu symbiózu priestoru hovoriacu o podstate obsahu diela a zámeru umelca. Vľavo ruka zvestujúceho archanjela Gabriela so spojenými prstami symbolizujúcimi trojjedinosť /Boh Otec, Syn i Duch Svätý/, vpravo ruka Panny Márie položená na modlitebnej knižke. Celý dej je umocnený sekundárnymi objektmi na obraze. Trojjedinosť ruky anjela dotvárajú tri rastúce stromy a vysoká hora týčiaca sa k nebu. Ruku Panny Márie dopĺňa osamotený stojaci strom ako symbol jedinej ženy, ktorá bola poctená z vôle Boha priviesť na svet božie dieťa. Zaoblená nižšia hora za stromom evokuje duchovnú úroveň človeka, pred ktorým je ťažká cesta výstupu k Bohu. Farebné riešenie celej série Zvestovania Panny Márie pôsobí príjemne až pozitívne. Až na symboly určitej výstrahy alebo varovania v diele, ktorého varovným mementom sú opäť stromy, ktoré svojou tmavosťou a pozíciou pripomínajúcou výkričníky evokujú smutný koniec pozemského príbehu tohto zvestovania.

Andy Warhol vytvoril množstvo farebných variácii Zvestovania, ktoré nútia diváka pocitovo vnímať farbu a načúvať jej reči. Silou prítomného okamihu v percepcii tohto diela sa od príjemnej farebnosti, cez jednotlivé kompozičné prvky dostávame ku symbolike výjavu, ktorý je kódom pre zázrak života, zázrak počatia, ale i pre nevyhnutnosť konca. Prítomnosť modernej modifikácie náboženského námetu je pre diváka až fascinujúca, keď postupne odhaľuje vrstvy na prvý pohľad klasickej krajinky a objavuje aktuálnosť a výpovednú hodnotu obrazu aj v súčasnosti.

Je evidentné, že kreatívne „modifikácie“ diel majstrov neboli zo strany Andyho Warhola náhodné, povrchné, popovo bulvárne, či banálne. Práve naopak. Umelec študoval, rozmýšľal, tvoril a posúval tieto známe diela majstrov do inej, hĺbavejšej a filozofickejšej roviny, pri ktorej majstrovsky využíval prostriedky modernej výtvarnej techniky a spojil ho zo svojim talentom citlivého, intuitívneho umelca a dobrého pozorovateľa. Zvestovanie nie je jediným dielom, ktoré inšpirovalo Warhola, aj iné detaily z diel Leonarda da Vinciho /Posledná večera, Mona Lisa/ využil v spracovaniach a modifikáciách. Tak ako Andy Warhol, tak i osobnosť renesančného velikána bola veľmi špecifická. Životom a tvorbou ich sprevádzalo tvorivé hľadanie a zároveň aj obrovský vplyv na svoje okolie a dobu. Giorgio Vasari v životopise Leonarda da Vinciho spomína: „…sláva jeho mena sa rozšírila tak, že si ho vysoko cenili nielen za jeho života, ale tiež, a ešte viac, po smrti“. Dvaja velikáni umenia, ktorých spájajú nielen slová Vasariho, ale aj ich diela, ktoré sa jednoznačne zapísali do dejín výtvarného umenia.

Spracovala: Mgr. Carmen Cilipová , 6. 8. 2019

Použité zdroje: texty M. Bycka, PhD.