Andy Warhol Posledná večera / Last Supper 1984

Dodnes nie je jasné, čo motivovalo Andyho Warhola pristúpiť pár rokov pred smrťou k zobrazovaniu náboženských motívov. Výtvarno-teoretické, kritické i umelecko-historické úvahy o tom mi čím ďalej tým viac pripomínajú konšpiračnú rovinu poznania. Je zaujímavé, že Andy Warhol k zobrazovaniu obrazov s náboženskou tematikou pristupoval na trikrát. Najskôr vytvoril početnú sériu portrétov Ježisa Krista, následne kreatívnou modifikáciou da Vinciho Poslednej večere, a tesne pred smrťou sa zatvoril do ateliéru a veľkú časť týchto plátien a grafických listov prekryl tvarmi kamufláže, alebo rozdelil kompozíciu Poslednej večere rôznofarebnými plochami. Akoby chcel niečo utajiť, symbolicky „zaretušovať“ zmysel témy… John Warhola často zdôrazňoval Andyho strach zo smrti, zrady, bolesti… dokonca aj z ľudí. Andy napísal : „Ľudia sú ako sortiment tovaru vo výkladnej skrini. Jedni takí, iní inakí… No ľudia. ". Ježiša Krista považoval za obeť zrady človeka človekom. Na svojom grafickom liste farebne oddelil jednotlivé skupinky sediacich apoštolov tak, akoby im pripisoval odlišný …jedných od druhých…zmysel. Vyjav obrazu je okamih, keď Ježiš vyriekne vetu: "Jeden z vás ma zradí!“. Pretože historicky sa zachovali informácie o reakcii apoštolov i ich osudoch, Warhol vlastnou úvahou oddelil skupinky apoštolov vertikálne farebnými plochami. Do jednotlivých farebných plôch začlenil tých apoštolov, ktorí sú buď expresívnym výrazom si podobní, do inej plochy tých, ktorých spája osud minulosti i budúcnosti… Ježíš zostava „prepojený " zlatožltou plochou symbolizujúcou svetlo práve s tými apoštolmi, od ktorých prišiel údel zrady (Peter, Judáš…). Warhol touto sériou definitívne ukončil "lacný“ prejav pop-artu a až filozoficky sa zahĺbil do úvah bytia, pravdy a osudov. Údajne sa chorobne bál smrti… Akoby ju očakával a v úsilí hoc` vizuálne poprieť tuto realitu, prekrýval scénu najväčšej zrady človeka človekom, a tak tvarmi kamufláži alebo farebnými plochami selektoval charaktery ľudí akoby v symbolike expresií emócii, charakterov… Ľudí, ktorí sa od Poslednej večere Pána takmer nezmenili. Teda aj nás dnes. Dielo Andyho Warhola (Last Supper/Posledná večera, screenprint, 1986) som v čase blížiacich sa sviatkov víťazstva Ježiša nad smrťou – Veľkonočných sviatkov – vybral zámerne. Nech poslúži percipientovi viac poznať umelca i jeho dielo a hlavne nech ho motivuje zamyslieť sa: Bola obeta Ježiša pre nás poučením, výzvou pokánia, zmyslom poznania …, alebo to bolo zbytočne? Andy Warhol svoj postoj k tejto realite ukryl do symbolov modifikácie diela jedného z najhlavnejších majstrov umenia. Časť je čitateľná, no celú odpoveď si odniesol do hrobu.

Michal Bycko, PhD.